Vysoký krvný tlak - hypertenzia
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa arteriálna hypertenzia vymedzuje ako dlhotrvajúce zvýšenie krvného tlaku v tepnách (artériách) krvného obehu nad stanovené hodnoty. Krv vypudená ľavou srdcovou komorou počas jej sťahu (kontrakcie) cez otvorenú aortálnu chlopňu vyvolá tlakovú vlnu, ktorej hodnota vyjadrená v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg) zodpovedá systolickému krvnému tlaku (horná hodnota). Po skončení systoly (kontrakcie ľavej komory) začína diastola, kedy pokračovanie pohybu krvi od srdca do periférie zaisťuje aorta tak, že sa postupným zmršťovaním posúva stĺpec krvi pri zavretej aortálnej chlopni do periférie. Tlak krvi v tepnách počas diastoly je tlak diastolický (dolná hodnota).
Primárna hypertenzia (esenciálna) je taká, pri ktorej príčina vysokého krvného tlaku sa nedá s určitosťou zistiť, pravdepodobne za ňu zodpovedá genetická dispozícia, znásobená zlou životosprávou.
Sekundárna hypertenzia (symptomatická) je priamo podporovaná ochoreniami obličiek (akútne a chronické zápaly, skleróza obličkovej tepny), ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítnej žľazy, nadobličiek, hypofýzy), ochorenia nervového systému (mozgové nádory, zápaly mozgu), komplikovane prebiehajúce tehotenstvo (gestóza), ako i dlhodobé užívanie niektorých liekov (hormonálne antikonceptíva, kortikoidy).
Napriek nebezpečnosti ochorenia sa táto choroba začína pre pacienta nepozorovane, a najmä bezbolestne. Väčšina pacientov s primárnou hypertenziou dlhé desaťročia nevykazuje žiadne ťažkosti. Ak sa po viacročnom priebehu ochorenia ťažkosti predsa len vyskytnú, sú väčšinou necharakteristické, ako napr. bolesti hlavy, krvácanie z nosa alebo šum v ušiach. Ak sa pacienti s hypertenziou účinne neliečia, vyvíjajú sa kvôli dlhoročne zvýšeným hodnotách krvného tlaku orgánové zmeny, ktoré potom spôsobujú ťažkosti ako napr. dýchavičnosť, angínu pectoris, čiže bolesti v hrudníku, poruchy videnia, poruchy senzibility a poruchy prekrvenia mozgu.
Pri diagnóze primárnej hypertenzie sa prikladá mimoriadny význam anamnéze. U pacienta by sa malo bezpodmienečne pátrať po srdcovo-cievnom ochorení, ochorení obličiek alebo cukrovke. Hlavný význam pri diagnóze hypertenzie má samozrejme určenie krvného tlaku. Hypertenzia sa považuje za dokázanú, keď minimálne tri merania v troch rôznych dňoch vykonané posediačky po 5 minútach pokoja ukážu zvýšené hodnoty krvného tlaku.
U pacientov, ktorí majú opakovane hodnoty tlaku vyššie alebo rovné 180 mmHg (systolický tlak) alebo 110 mmHg (diastolický tlak) sa začína farmakoterapia v priebehu niekoľkých dní. Ak nemajú tak vysoké hodnoty, ale patria do skupiny vysokorizikových (3 a viac rizikových faktorov alebo už majú príznaky poškodenia orgánov vysokým tlakom krvi prípadne už prekonali srdcovocievne alebo mozgocievne príhody) sa tiež začína farmakoterapia. U pacientov patriacich do skupiny so stredným rizikom a s nízkym rizikom je možné počkať s farmakologickou liečbou podľa toho, ako sa podarí vplyvom nefarmakologickej liečby znížiť krvný tlak.
Pri výbere vhodného lieku sa zohľadňuje nielen samotná výška krvného tlaku, ale aj výskyt rizikových faktorov a pridružených ochorení resp. stupeň orgánových zmien súvisiacich s hypertenziou.
Lieky sa vyberajú s piatich základných skupín a zo skupiny ostatných liekov:
DIURETIKÁ sú lieky, ktoré zvyšujú množstvo moča tým, že zvyšujú vylučovanie sodíka do moča a sodík ako hygroskopický prvok ťahá so sebou vodu. Zmenšuje sa tak objem tekutín v cievach i mimo nich. V súčasnosti je jednoznačný trend podávania malých dávok diuretík v liečbe hypertenzie (hydrochlorothiazid do 25 mg denne), kedy ostane zachovaný účinok na krvný tlak a vedľajšie účinky sa vyskytnú len minimálne.
BETA - BLOKÁTORY sú lieky, ktoré blokujú prenos nervových impulzov vzrušivým nervovým systémom (sympatikus) na tzv. beta receptory v srdci, prieduškách a inde.
CA - BLOKÁTORY sú lieky, ktoré blokujú vstup vápnika cez kanál v membráne do svalovej bunky, čo má za následok oslabenie kontrakcie (stiahnutia) tepny i srdcového svalu.
INHIBÍTORY ANGIOTENZÍN KONVERTUJÚCEHO ENZÝMU (ACE-I) sú lieky, ktoré blokujú vznik angiotenzínu II, látky vyvolávajúcej stiahnutie, zúženie tepien. Zasahujú teda do jedného z hlavných mechanizmov vedúcich k zvýšeniu tlaku krvi. Sú zvlášť vhodné u tých pacientov, z ktorých sa popri hypertenzii zistí aj porucha funkcie ľavej komory srdca, zlyhávajúce obličky alebo cukrovka. Patria sem napríklad molekuly fosinopril, lisinopril, quinapril ...
BLOKÁTORY RECEPTOROV ANGIOTENZÍNU – SARTANY sú lieky ktoré priamo blokujú receptory pre angiotenzín a tým bránia zúženiu tepien a tým znižujú krvný tlak. Tieto lieky majú široký rozsah účinku. Najužitočnejším z nich je zníženie námahy srdca rozšírením ciev, čo prispieva k nižšiemu krvnému tlaku. Tieto lieky dokázateľne predlžujú život. Do tejto skupiny sú zaradené molekuly ako losartan, valsartan, telmisartan , candesartan ...
Kombinácie liekov: kombinujú sa lieky rôznych skupín v snahe zosilniť hypotenzívny účinok. Príklady vhodnej kombinácie sú:
- Diuretiká a sartany
- Diuretiká a ACE inhibítory
- Ca antagonisti a beta-blokátory
- Ca antagonisti a ACE inhibítory
Preferuje sa podávanie dlhodobo účinných liekov, ktorých účinok trvá 24 hodín a viac. To umožní podávať len jednu tabletu alebo dražé za celý deň (obyčajne ráno), čo zabezpečí dobrú spoluprácu pacienta, jeho vyššiu adherenciu k liečbe. Dlhodobo účinné lieky na báze podávania raz za deň sú nielen pohodlné pre pacienta, ale aj znižujú rovnomerne krvný tlak počas 24 hodín a poskytujú tak väčšiu ochranu orgánom, ktoré sú pri hypertenzii najviac ohrozené.
Pacienti s hypertenziou sa musia bezpodmienečne liečiť, aby sa zabránilo neskorším orgánovým zmenám a tým predčasnej smrti. Každé zníženie krvného tlaku smerom k normálnym hodnotám znamená získanie rokov života.
Cieľ terapie spočíva v znížení krvného tlaku pod hodnoty 140/90 mmHg. Tento cieľ možno dosiahnuť tak všeobecnými opatreniami ako i podávaním liekov resp. kombináciou oboch možností.
