Parkinsonová choroba
Parkinsonova choroba je vážne, chronické, progresívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré patrí do skupiny ochorení nazývaných ochorenia motorického systému.
Pri Parkinsonovom ochorení začína, z doposiaľ neznámych príčin, klesať množstvo nervových buniek produkujúcich dopamín. Výsledkom je nerovnováha dopamínu vyúsťujúca do straty koordinácie pohybov, ktoré sa často prejavujú ako trasenie, stuhnuté svaly a kĺby a ťažkosti s pohybovaním sa.
Po prvýkrát ju v roku 1817 opísal James Parkinson, londýnsky lekár. Parkinsonova choroba postihuje približne 3,8 miliónov ľudí po celom svete. Predpokladá sa, že príčiny Parkinsonovej choroby sú pravdepodobne kombináciou rozmanitých príčin pôsobenia okolitého prostredia a genetických faktorov.
Prvé príznaky choroby sú navyše nenápadné a neurčité, preto sa často dávajú do súvisu s vekom, únavou či zamestnaním. Ide o rôzne bolesti svalov, ramien, pocit stuhnutia, únavy, depresívne naladenie, horší spánok a sklony k zápche.
Typickým znakom choroby je trasenie, monotónna reč, spomalené pohyby, šúchavá chôdza s drobnými krokmi, spomalené vstávanie z kresla, zhrbený postoj, zriedkavé žmurkanie, nehybná tvár, strata gestikulácie, pohybov rúk pri chôdzi, pacient píše menším písmom. V neskorších štádiách sa môžu pridružiť depresie, problémy s rovnováhou, nízkym krvným tlakom či demencia.
V liečbe Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje nijaký liečebný postup, ktorým by bolo možné ochorenie vyliečiť alebo natrvalo zastaviť, ale jednotlivé príznaky ochorenia sa dajú efektívne a dlhodobo potláčať.
- farmakologická liečba
- chirurgický zákrok – nie je vhodný pre všetkých pacientov a zvyčajne sa používa len v ťažších prípadoch. Vďaka zdokonaleným technikám však existuje obnovený záujem tento prístup
- doplnková liečba zahŕňajúca vzdelávanie, poradenstvo, liečbu rečových porúch, fyzioterapiu a terapiu prácou
Najúspešnejšia je taká terapia, v ktorej sa kombinuje farmakologická liečba s postupmi nefarmakologickými.
Farmakologická liečba
Levodopa poskytuje účinnú liečbu príznakov Parkinsonovej choroby tým, že nahrádza nedostatok dopamínu. Má však niekoľko obmedzení. Hladiny dopamínu sú zvýšené v miestach, kde nie sú potrebné, ako aj v miestach, kde sú potrebné. Následkom je zvýšenie možného výskytu vedľajších účinkov
Agonisti dopamínu sú rozmanitou skupinou liečiv so schopnosťou priameho pôsobenia v príslušných mozgových oblastiach, pretože sú podobné ako dopamín. U pacientov, ktorí začali liečbu agonistami dopamínu bolo oveľa nižšie riziko motorických (pohybových) komplikácií. Môžu sa v liečbe používať samotné alebo ako prídavná liečba k levodope. Dve najstaršie liečivá v tejto skupine sú bromokriptín, pergolid, z novších je to napr. ropinirol a pramipexol.
Selegilín sa používa ako počiatočná liečba pre miernu Parkinsonovu chorobu, aj keď jeho účinky sú mierne. Používa sa aj ako prídavný liek k levodope.
Inhibítory COMT sú dostupné ako prídavné liečivá k levodope.
Ďalšie antiparkinsoniká: anticholinergiká, amantadín.
Fyzioterapia spolu s farmakologickou liečbou a primeranou starostlivosťou sú základnými cestami k zlepšeniu kvality života pacienta s Parkinsonovou chorobou. Odporúča sa každodenná športová činnosť, najmä chôdza, plávanie a iné vhodné aktivity, ktoré pacientovi odporučí odborník.
